Výsledok hľadania pre slovo: front
frontála -y ž. ‹l› šach. spoločný názov pre stĺpec a rad
frontale [-tá-] neskl. s. ‹l› cirk. ozdobný záves al. vyzdobený kryt na prednej strane obetného stola oltára, antependium, antipendium
frontálny príd. ‹l›
1. obrátený čelom k niekomu al. k niečomu, nachádzajúci sa v rovine rovnobežnej s rovinou pozorovateľa, čelný
2. anat. týkajúci sa prednej časti hlavy nad očami (čela), čelný: frontálna oblasť, frontálny mozgový lalok
3. týkajúci sa frontu 1, 3, 4, 5: voj. frontálny útok vedený proti nepriateľovi spredu, čelný; vedený na celom fronte; – frontálna strana domu priečelie; – ban. frontálne dobývanie v úzkych pásoch, pri ktorom sa rýpadlo pohybuje pozdĺž pracovného frontu; – meteor. frontálna porucha (počasia); frontálna búrka vyskytujúca sa v oblasti atmosférického frontu a postupujúca s ním; frontálna zóna prechodná oblasť medzi studenou cyklónou (tlakovou nížou) a teplou anticyklónou (tlakovou výšou); frontálna vlna vlnová porucha na atmosférickom fronte; frontálna inverzia rast teploty vzduchu s výškou v oblasti obyčajne teplého frontu; frontálna oblačnosť typické systémy oblakov pohybujúce sa s atmosférickými frontmi, napr. s teplým;
frontálne prísl.;
frontálnosť -ti ž.
frontenis -u m. ‹a < šp› šport. mex. športová hra s loptičkou z tvrdej gumy a s raketami
front -u m. ‹f›
1. voj. čelná strana pásma bojovej techniky (jednotky al. útvaru); strana bojovej zostavy obrátená k nepriateľovi; celé pásmo bojovej činnosti: boj na dvoch frontoch; pren. proti dvom rôznym protivníkom
2. voj. (pôvodne v rus. prostredí) skupina bojujúcich armád: Druhý ukrajinský front
3. (prv) zoskupenie politických strán, organizácií, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom: Národný front (Čechov a Slovákov); umelecký front
4. stav. priečelie budovy, súvislého radu budov
5. ban. porubný front línia tvorená porubnými pracoviskami na konci chodby
6. meteor. prechodné pásmo medzi rôznymi vzduchovými hmotami v atmosfére líšiacimi sa teplotou, vlhkosťou a pod: studený, teplý, oklúzny front
7. hovor. zástup čakajúcich ľudí: stáť vo fronte
frontman -a m. (frontmanka -y ž.) ‹a› hud. publ. vedúci hudobník (al. spevák) hudobnej skupiny; hlavný predstaviteľ
frontolýza -y ž. ‹f + g› meteor. proces rozpadu atmosférického frontu
frontón -u m. ‹f› archit. priečelný štít (v tvare trojuholníka al. oblúka) bez okien nad oknom, portálom a pod. vymedzený (v klasickej forme) kladím, rímsou a dvoma šikmými ramenami
<<< anafront frotáž >>>