Výsledok hľadania pre slovo: harmónia
harmónia -ie ž. ‹g›
1. súlad, vyváženosť, úmernosť, proporcionalita (op. disharmónia): harmónia farieb, pohybov; harmónia celku; pren. harmónia v rodine zhoda; filoz. súlad, súmernosť (napr. častí a celku)
2. súzvuková zložka hudobného prejavu tvoriaca s melódiou a rytmom jeho základné prvky: harmónia tónov (op. disharmónia); pren. harmónia zvonov
3. hud. náuka zaoberajúca sa stavbou, spájaním, významom a použitím akordov v hudobnej skladbe
4. hud. (dychová) harmónia súbor dychových nástrojov
5. lingv. vokalická, vokálová harmónia pripodobnenie samohlásky (vokálu) jednej slabiky samohláske predchádzajúcej slabiky, najmä predných a zadných samohlások, vyskytujúce sa v ugrofínskych, uralských a altajských jazykoch, synharmonizmus
disharmónia -ie ž. ‹l + g› nesúlad, neľubozvuk, nevyváženosť, nesúmernosť (op. harmónia): disharmónia farieb, tónov; disharmónia medzi manželmi, v rodine nezhoda;
disharmonický príd.: disharmonický tón, prvok;
disharmonicky prísl.: znieť disharmonicky;
disharmonickosť -ti ž.
filharmónia -ie ž. ‹g› veľký (reprezentatívny) symfonický orchester: Slovenská filharmónia;
filharmonický príd.: filharmonický orchester
enharmónia -ie ž. ‹g› hud. enharmonika
panharmónia -ie ž. ‹g› kniž. všeobecná harmónia, súlad vo všetkom
synharmónia -ie ž., synharmonizmus -mu m. ‹g› lingv. vokálna, samohlásková harmónia;
synharmonický príd.
<<< enharmónia harmonický >>>