Výsledok hľadania pre slovo: kolektívny
kolektívny1 → kolektív
kolektív -u m. ‹l›
1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský kolektív; umelecký kolektív súbor
2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov
3. hud. kolektívy zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;
kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: kolektívna vina; kolektívne vlastníctvo; úsilie o kolektívnu bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; kolektívna zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. kolektívna sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; kolektívny urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. kolektívne nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);
kolektívne prísl.;
kolektívnosť -ti ž.
kolektívum -va s. ‹l› lingv. podstatné meno označujúce jednotným číslom skupinu jedincov zhodujúcich sa v dôležitých znakoch a chápaných ako celok, hromadné, kolektívne podstatné meno (napr. lístie, vtáctvo);
kolektívny2 príd. lingv. hromadný: kolektívne podstatné meno kolektívum
<<< kolektívnosť kolektivizácia >>>