Výsledok hľadania pre slovo: kompozícia
kompozícia -ie ž. ‹l›
1. skladanie prvkov do celku: lingv. tvorenie slov skladaním; hud. skladanie, komponovanie; náuka o skladbe; lit. zámerné usporiadanie jednotlivých jazykových aj tematických zložiek literárneho diela do celku: chronologická, rámcová, stupňovitá kompozícia; výtv. rozloženie a zostavenie tvarov na ploche obrazu, farebná a svetelná výstavba; archit. tvorivá pôdorysná a priestorová skladba všetkých prírodných a umelých prvkov pri výstavbe väčšieho celku (mesta, sídliska, závodu a pod.); šach. problém daný postavením spolu s výzvou na riešenie
2. umelecké dielo (najmä hudobné), skladba
3. školská (celohodinová) klasifikovaná písomná práca zadávaná v pravidelných obdobiach
4. výsledok spojenia, zlúčenia, zmiešania látok, zmes, zlúčenina, zliatina: tech. ložiskový kov, cínová al. olovená zliatina na vylievanie ložiskových panví
5. sklár. kompozičné sklo, štras;
kompozíciový príd. k 4;
kompozičný príd.: odb. kompozičná technika; sklár. kompozičné sklo ľahko taviteľné, silne olovnaté sklo s vysokým indexom lomu, používané najmä v bižutérii na výrobu napodobenín drahokamov, kompozícia 5, štras;
kompozične prísl.
dekompozícia -ie ž. ‹l› odb. rozloženie, rozklad: geol. dekompozícia hornín; ekol. dekompozícia odumretej biomasy; psych., lek. dekompozícia osobnosti; lingv. tvorenie nových slov rozkladom základného slova na jeho zložky; mylná dekompozícia nesprávne prerozdelenie slova vedúce často ku vzniku nového slovného základu (ob-valiť → obaliť → o-baliť, hamburger → ham-burger → aj cheeseburger);
dekompozičný príd.
<<< kompostový dekompresia >>>