Výsledok hľadania pre slovo: mína
mína1 -y ž. ‹f < kelt›
1. teleso s náložou trhavín privádzané k výbuchu nárazom, elektrickým prúdom a pod.; tenkostenná strela (pre mínomet) s trhavinou
2. bot. chodbovitá dutinka, vnútorná časť rastlinného pletiva vyžraná larvami hmyzu;
mínový príd.: mínové pole; voj. mínová hľadačka prístroj na hľadanie skrytých mín
mína2 -y ž. ‹l < g < semit› starogréc. jednotka váhy a mincová jednotka (šesťdesiatina talentu); jednotka váhy u starých Sumerov (asi 500 g)
minaret -u m. ‹tur < arab› štíhla veža mešity s ochodzou, odkiaľ muezín zvoláva veriacich na modlitbu;
minaretový príd.
abdómen -u m. ‹l› biol.
1. (u stavovcov) časť tela obsahujúca tráviace orgány, brucho
2. (u článkonožcov) posledný oddiel tela, zadoček;
abdominálny príd.: lek. bolesti v abdominálnnej krajine brušnej
adnominálny príd. ‹l› lingv. závislý od podstatného mena: adnominálny genitív
albuminát -u m. ‹l› biol. albumináty soli albumínov
aliminácia -ie ž. ‹l› práv. odmietnutie žiadosti al. sťažnosti (napr. pre nepríslušnosť správneho orgánu a pod.) bez ich prerokovania a bez rozhodnutia o veci samej
aminácia -ie ž. ‹g› chem. zavedenie aminoskupiny do molekuly organickej zlúčeniny
deaminácia -ie ž. ‹l + g› chem. enzymatické štiepenie amoniaku z aminokyselín, amínov a pod.;
deaminačný príd.
dekontaminácia -ie ž. ‹l› odb. odmorovanie, odmorenie: dekontaminácia rádioaktívnych látok; lek. odstraňovanie, odstránenie mikróbov al. iných škodlivín z prostredia, predmetov, ľudského al. zvieracieho tela;
dekontaminačný príd.
chloraminácia -ie ž. ‹g› vod. dezinfekcia vody dávkovaním chlóru a amoniaku
<<< kontremínový kontaminácia >>>