Výsledok hľadania pre slovo: organicky
organický príd. ‹g› (op. anorganický)
1. majúci živočíšny al. rastlinný pôvod, ústrojný (op. neústrojný): geol. organické usadeniny vzniknuté činnosťou živočíchov al. rastlín; chem. organická chémia zaoberajúca sa prvkami a zlúčeninami obsahujúcimi uhlík; organická látka, zlúčenina; organická analýza časť analytickej chémie skúmajúca zloženie organických zlúčenín
2. týkajúci sa orgánu 1, organizmu: lek. organická choroba spôsobená morfologickou zmenou na orgáne; organická chyba (op. funkčná); psych. organické pocity orgánové
3. tvoriaci zložku štruktúry celku, účelne usporiadaný, vzájomne sa dopĺňajúci, vhodne, ústrojne, primerane použitý, zaradený: organický celok; organická súčasť; organická architektúra moderný smer usilujúci sa o harmonizáciu stavieb a prírody; práv. organická teória rozdeľujúca právo na súkromné a verejné;
organicky prísl.;
organickosť -ti ž.
anorganický príd. ‹g› kniž. a odb. (op. organický)
1. týkajúci sa nerastných, neživých, neústrojných látok, neústrojného pôvodu: anorganická príroda; chem. anorganická chémia zaoberajúca sa všetkými prvkami a zlúčeninami s výnimkou väčšiny zlúčenín uhlíka; anorganické zlúčeniny
2. lek. netýkajúci sa orgánu, ale jeho funkcie, funkčný: anorganická porucha
3. nevhodne, neústrojne, neprimerane použitý, zaradený a pod.: anorganické vplyvy, zásahy;
anorganicky prísl.
makroorganizmus -mu m. ‹g› biol. organizmus viditeľný okom (op. mikroorganizmus);
makroorganický príd.
mikroorganizmus -mu m. ‹g› biol. jednobunkový organizmus rastlinného, prípadne živočíšneho pôvodu viditeľný iba mikroskopicky, mikrób (op. makroorganizmus);
mikroorganický príd.: mikroorganický škodca
fatamorgána -y ž. ‹t› fyz., meteor. zložitý optický jav, pri ktorom dochádza k lomom a odrazom svetla od vrstiev vzduchu s anomálne rozloženou hustotou, keď pri vhodných podmienkach vidno i predmety pod obzorom;
fatamorgánový, fatamorganický príd.
bioorganický príd. ‹g› bioorganická chémia odbor organickej chémie zaoberajúci sa štúdiom a reakciami zlúčenín prítomných v organizmoch
metalorganický príd. ‹g› chem. metalorganická zlúčenina organická látka obsahujúca v molekule kovový prvok viazaný na uhlík
<<< organicizmus organika >>>