Výsledok hľadania pre slovo: štruktúra
štruktúra -y ž. ‹l›
1. spôsob zloženia, vnútorného usporiadania nejakej látky: štruktúra dreva, tkaniny, kameňa; štruktúra omietky charakter povrchu; chem. priestorové usporiadanie jadier atómov v molekule: štruktúra kovov; geol. súbor charakteristických znakov horniny, ktoré závisia od rozmerov, tvaru a vzájomných vzťahov horninotvorných súčastí, sloh; miner. štruktúra kryštálov; poľn. pôdna štruktúra
2. spôsob usporiadania prvkov, častí al. zložiek nejakého celku a súhrn ich vzájomných vzťahov, stavba; sieť týchto vzťahov; taký celok, útvar: štruktúra jazyka; zvuková štruktúra veršov; štruktúra krajiny; – skúmať štruktúru diela; – dielo ako štruktúra; štruktúra národného hospodárstva
3. vnútorné usporiadanie spoločenských útvarov, organizácia: organizačná štruktúra; štruktúra zdravotníctva; sociálna štruktúra; štruktúra výroby; pren. pejor. staré štruktúry organizácie, inštitúcie totalitného režimu; príslušníci týchto organizácií, inštitúcií
štrukturalizmus -mu m. ‹l› smer vo vede založený na metodologickej orientácii, ktorej cieľom je výskum štruktúry objektov pri dôraze na prioritu celku voči častiam a skúmanie vzťahov medzi prvkami daného systému: jazykovedný, literárnovedný, psychologický štrukturalizmus; filozofický štrukturalizmus
infraštruktúra -y ž. ‹l›
1. ekon. oblasť národného hospodárstva zabezpečujúca podmienky rozvoja ekonomiky (najmä v doprave, energetike a pod.)
2. (v urbanistike) infraštruktúra mesta všetky inžinierske zariadenia vedené pod zemou i nad ňou;
infraštruktúrny príd.;
infraštruktúrne prísl.
mikroštruktúra -y ž. ‹g + l› (op. makroštruktúra)
1. štruktúra pozorovateľná mikroskopom: mikroštruktúra materiálu kovov
2. štruktúra malého celku, vzájomných vzťahov častí: sociol. spoločenská štruktúra malých skupín;
mikroštrukturálny príd.
makroštruktúra -y ž. ‹g + l› (op. mikroštruktúra)
1. štruktúra viditeľná, rozoznateľná okom, makroskopická štruktúra: geol. makroštruktúra horniny
2. štruktúra väčšieho celku: sociol. vzťahy medzi jednotlivými oblasťami spoločenského života, veľkými skupinami a spoločenským celkom;
makroštrukturálny príd.
subštruktúra -y ž. ‹l› odb. mikroštruktúra
ultraštruktúra -y ž. ‹l› biol. (v cytológii) jemná stavba bunky a jej zložiek; genet. ultraštruktúra génu stavba génu na molekulárnej úrovni; štruktúra génu charakterizovaná počtom a rozmiestnením známych mutačných miest
<<< subštruktúra štrukturalizmus >>>