Výsledok hľadania pre slovo: aF
afágia -ie ž. ‹g› lek. neschopnosť prehĺtať
afidofágny príd. ‹g› zool. afidivorný
afilácia -ie ž. ‹l› ekon.
1. pripojenie, pridruženie, pričlenenie podniku k inému (tzv. materskému)
2. obchodná spoločnosť so samostatným štatútom zriadená materským podnikom v zahraničí a slúžiaca na získavanie trhu, odbytu, prípadne na nákup tovaru al. výrobné a servisné činnosti;
afilačný príd.
afiliácia -ie ž. ‹l› psych. vyhľadávanie prítomnosti druhých ľudí, utváranie sociálnych kontaktov združovaním;
afiliačný príd.;
afiliatívny príd.: psych. afiliatívny človek
afónia -ie ž. ‹g› lek. strata hlasu (pri zápale hlasiviek al. hrtana), pri ktorej chorý len šepká;
afonický príd.
afrometer -tra m. ‹g› vin. prístroj na podklade manometra na meranie tlaku kyseliny uhličitej vo fľašiach šumivých vín
afakia ie ž. ‹g› lek. chýbanie šošovky v oku (vrodené al. po operácii sivého zákalu, následkom úrazu a i.)
afázia -ie ž. ‹g› lek. čiastočná al. úplná strata už nadobudnutej schopnosti reči, spôsobená orgánovými zmenami v mozgu v dominantnej hemisfére, často spojená s narušením abstraktného myslenia;
afatický príd.
afatik -a m. (afatička -y ž.) človek postihnutý afáziou
afebrilita -y ž. ‹g + l› lek. stav (pacienta) bez horúčky
afebrilný príd. ‹g + l› lek. bez horúčky, bezhorúčkový: afebrilný stav
afekcia -ie ž. ‹l›
1. psych. citový záchvat, prudké pohnutie mysle ako prejav zreťazenia afektov
<<< aerofágia afekčný >>>