Výsledok hľadania pre slovo: ala
alabandín -u m. ‹VM› miner. kockový nerast čiernej farby s hnedým nádychom, sulfid mangánu (podľa náleziska Alabanda v jz. Turecku);
alabandínový príd.
alabaster -tru m. ‹g < eg› miner. jemnozrnná celistvá odroda sadrovca, používaná tradične na výrobu drobných ozdobných predmetov; často v prirovnaní: biely, čistý ako a., z alabasteru;
alabastrový príd.: alabastrová soška, váza; sklár. alabastrové sklo zakalené biele sklo vzhľadu prírodného alabastru;
alabastrovo prísl.: alabastrovo biely, čistý
ala1 -y ž. ‹l› archit.
1. (v starorím. obydlí) malá miestnosť priliehajúca k átriu, obyčajne hosťovská
2. v (antických súdnych a obchodných) bazilikách bočná loď
ala2 -y ž. ‹l› hist. (za cisárstva v Ríme) pešia al. jazdecká jednotka (s 500 – 1 000 vojakmi) stavaná spojencami
alaktit -u m. ‹g› miner. veľmi vzácny jednoklonný nerast červenohnedej al. pri dopade svetla krvavočervenej farby, zásaditý arzeničnan mangánu
alália -ie ž. ‹g› lek. vývinová chyba reči prejavujúca sa neschopnosťou zreteľne vysloviť členené hlásky
alamosit -u m. ‹VM› miner. vzácny jednoklonný nerast, kremičitan olovnatý zo skupiny amfibolov (podľa ložiska na okolí obce Alamos v Mexiku)
alarmovať nedok. ‹t› (koho, čo; ~)
1. poplachom, alarmom volať na pohotovosť, na príslušnú činnosť, na zásah: alarmovať políciu, požiarnikov; alarmujúci hlas
2. kniž., expr. dôrazne, rýchlo, naliehavo vyzývať, burcovať: alarmovať verejnosť
alarm -u m. ‹n < t›
1. výzva k pohotovosti, poplach: letecký alarm; vyhlásiť alarm;
2. zvukové bezpečnostné zariadenie na ochranu domov, bytov, automobilov a pod.: požiarny alarm; vypnúť alarm;
alarmový príd.: automatický alarmový systém; zachytiť alarmový signál
alárny príd. ‹l› odb., anat. krídlový, krídlovitý: alárny tvar
<<< achalázia interkalárny >>>