Výsledok hľadania pre slovo: alt
altsaxofón -u m. ‹t + VM + g› hud. altový saxofón;
altsaxofónový príd.
altait -u m. ‹VM› miner. vzácny kockový nerast, telurid olova z radu galenitu (podľa náleziska v rus. pohorí Altaj);
altaitový príd.
altajčina (do r. 1948 ojrotčina) sv. turkický jazyk, popri ruštine štátny jazyk v Altajskej republike (Rusko)
altajské jazyky rodina asi 40 jazykov zahŕňajúca turkické, mongolské a mandžusko-tunguzské jazyky
altán -u m. ‹t›
1. otvorená al. zasklená malá stavba v záhrade, v parku, besiedka
2. archit. nadstavba domu v podobe nízkej veže;
altánok -nka m. zdrob.;
altánový príd.
alt -u m. ‹t› hud.
1. hlboký ženský al. chlapčenský hlas
2. druhý hlas (zhora) v štvorhlasnej skladbe
3. altistka al. altista;
altový príd.: altový nástroj zodpovedajúci polohou altu; altová flauta, altový saxofón, altová pozauna; altový kľúč C kľúč stojaci na tretej linke osnovy
alter ego neskl. s. i m. ‹l› kniž. a odb. druhé ja, t. j. duševne, charakterovo spriaznený človek, dôverný priateľ, najbližší spolupracovník; psych. pomyselný dvojník vystupujúci ako dialogický partner ja, tzv. hlas svedomia (využívaný v psychodrámach); v psychoanalýze S. Freuda nevedomá zložka psychiky, v analytickej psychológii C. G. Junga animus
altera pars neskl. ‹l› kniž. opačná strana, protistrana (diskusie, sporu)
alterácia -ie ž. ‹l›
1. lek. nepriaznivá, chorobná zmena, porucha, poškodenie: alterácia srdcových oziev; alterácia duševných funkcií; alterácia plodu
<<< alofóna alteračný >>>