Výsledok hľadania pre slovo: anton
anton -a m. ‹VM› hovor. uzavreté policajné auto na prevoz zadržaných osôb (azda podľa sv. Antona Paduánskeho, podľa tradície pomáhajúceho opäť získať stratené, resp. ukradnuté veci)
antonián -a, antonita -u m. ‹VM›
1. člen rehole vých. cirkví (podľa Antonia Veľkého)
2. člen záp. špitálskej rehole (neskôr zjednotenej s johanitmi)
antoniniánus -na m. ‹VM› numiz. strieborná rímska minca, ktorej razenie zaviedol cisár Marcus Aurelius Antonius Caracalla v 3. stor. n. l.
antonomázia -ie ž. ‹g› lit., lingv. zámena mena známej osoby jej typickou vlastnosťou (napr. solúnski bratia – Konštantín a Metod, učiteľ národov – Komenský)
antonymia -ie ž. ‹g› lingv. významový vzťah medzi jazykovými jednotkami založený na protiklade, opozícii
antonymický, antonymný príd. ‹g› lingv. k antonymia, k antonymum: antonymický, antonymný výraz; antonymický, antonymný vzťah; antonymický, antonymný rad;
antonymicky, antonymne prísl.
antonymum -nyma s. ‹g› lingv. slovo, výraz protikladného významu, opozitum: kontrárne, kontrastné antonymumá (napr. veľký – malý); graduálne stupňovité antonymumá (napr. ľadový – studený – chladný – vlažný); vektorové antonymumá (napr. vojsť – vyjsť); kontradiktórne antonymumá (napr. život – smrť)
kantón -u m. ‹f› (vo Švajčiarsku) vyššia územná správna jednotka s určitou samosprávou; hist. (v Prusku v 18. stor.) územná jednotka, ktorá dodávala brancov jednému regimentu, základ kantonálneho systému;
kantonálny príd. kantonálny vláda spravujúca kantón; hist. kantonálny systém systém dopĺňania armády zavedený v 18. stor. v Prusku na základe kantónov
mantón -u m. ‹šp› etnogr. v andalúzskom prostredí veľký ženský šál
santón -u m. ‹VM› geol. stratigrafický stupeň kriedy (podľa franc. lokality Saintonge)
santonín -u m. ‹l› chem., farm. derivát naftalénu, organická látka obsiahnutá v úboroch paliny, najmä prv používaný proti črevným parazitom;
santonínový príd.
<<< byzantologický santos >>>