Výsledok hľadania pre slovo: binomický
binóm -u m. ‹l + g›
1. mat. obecný dvojčlen (napr. x2 + 3y), mnohočlen s dvoma členmi
2. odb. binomické meno (v nomenklatúre);
binomický príd.
1. mat. dvojčlenný: binomická rovnica, binomický rad, binomická veta
2. odb. dvojslovný: binomická nomenklatúra zložená z rodového mena a z druhového mena (napr. breza žltá, mucha domáca); binomické meno binóm 2
<<< binokulárny binturong >>>