Výsledok hľadania pre slovo: chronický
chronický príd. ‹g› trvajúci dlhší čas, pomaly sa vyvíjajúci (op. akútny): ch-á zadlženosť; ch-é ťažkosti; lek. ch-é ochorenie; ch. priebeh; ch. alkoholizmus;
chronicky prísl.: ch. chorý;
chronickosť -ti ž.
alochronický príd. ‹g› biol. vyznačujúci sa výlučným časovým výskytom v určitej ére a pod. (napr. permský druh proti triasovému) (op. synchrónny)
anachronický, anachronistický príd. ‹g› taký, ktorý je anachronizmom; nepatriaci do danej doby, zastaraný: anachronický, anachronistické názory;
anachronicky, anachronisticky prísl.;
anachronickosť -ti ž.
achronický, achronistický príd. ‹g› kniž. a odb. mimočasový;
achronickosť, achronistickosť -ti ž.
synchronický príd. odb. týkajúci sa synchrónie, založený na synchrónii: lingv. synchronické skúmanie jazyka synchrónne (op. diachronické); synchronická jazykoveda;
synchronicky prísl.;
synchronickosť -ti ž.
diachrónia -ie ž. ‹g› odb. sledovanie, skúmanie javu v jeho časovom vývoji: lingv. výklad jazyka z hľadiska zmien v rozličných časových obdobiach (op. synchrónia);
diachrónny, diachronický príd.: lingv. diachrónny, diachronicka jazykoveda historická; diachrónny, diachronickny popis jazyka (op. synchrónny);
diachrónne, diachronicky prísl.
izochronický príd. k izochronizmus, k izochrónia, izochrónny
polychronizmus -mu m. ‹g› biol. vznik jedného druhu vo viacerých časových etapách;
polychronický príd.
subchronický príd. ‹l + g› lek. subakútny: subchronický zápal
<<< achronickosť, achronistickosť chronik >>>