Výsledok hľadania pre slovo: cicero
cícer -a m. ‹l›
1. bot. strukovina rodu Cicer s nepopínavou (kríčkovitou) byľou: cícer baraní (bot.)
2. jeho jedlé semeno nepravidelne okrúhleho tvaru s hrotom, používané ako potravina i krmivo;
cícerový príd.
cícerový → cícer
cicero -a s. ‹l› polygr.
1. stupeň veľkosti tlačiarskeho písma (12 bodov = 4,5 mm) (podľa starorím. politika a rečníka M. T. Ciceróna; tento typ písma bol prvýkrát použitý pri vydaní jeho diel v r. 1467)
2. základná typografická jednotka dĺžky;
cicerový príd.: cicerové typy
cicerone [čičeró-] -na, ciceron [cice-] -a m. (ciceronka -y ž.) ‹VM› zastar. kniž. sprievodca cudzích turistov (podľa starorím. politika a rečníka M. T. Ciceróna, tal. Cicerone);
ciceronský príd.: ciceronská služba
ciceronián1 -a mn. N -i m. ‹VM› (obyčajne v období renesancie) kto sa usiluje o jazykovú čistotu v duchu Ciceróna; stúpenec Ciceróna
ciceronián2 -u mn. N -y m. ‹VM› (v období renesancie) učebnica vybrúseného lat. slohu (podľa starorím. politika a rečníka M. T. Ciceróna)
ciceronizmus -mu m. ‹VM› lit. (od renesancie po 19. stor.) štýl vyznačujúci sa bohato rozvitou stavbou viet (podľa starorím. politika a rečníka M. T. Ciceróna)
ciceronka → cicerone
cicerónsky1 príd. ‹VM› zastar. kniž. taký ako u slávneho starorím. rečníka Ciceróna: cicerónska výrečnosť vynikajúca; cicerónsky sloh rečnícky, výrečný; cicerónska latinčina dokonalá, klasická;
cicerónsky2 prísl.
<<< čibukový hymnus >>>