Výsledok hľadania pre slovo: cér
čaringa, orig. churinga -y ž. ‹austr› posvätný predmet austr. domorodcov z plochého, obyčajne eliptického kusa dreva al. kameňa, o ktorom sa verí, že uchováva časť duše
cár -a m. ‹r < l› (u juž. a vých. Slovanov) najvyšší svetský absolutistický vládca; jeho titul (oficiálny v Rusku od 16. stor. do r. 1917, v Bulharsku od 10. stor. do r. 1946);
cársky príd.: cárska vláda
cárica -e ž. ‹r < l› cárovná; pren. expr. hrdá, obdivovaná žena
cárista -u m. stúpenec cárizmu
cáristický príd. k cárizmus, k cárista
cárizmus -mu m. ‹r < l› polit. (u vých. a juž. Slovanov, najmä v predrevolučnom Rusku) forma vlády zakladajúca sa na neobmedzenej moci cára, cárstvo 2
cárofil -a m. ‹r + g› milovník, stúpenec cárizmu
cáropapizmus -mu m. ‹r + l› zried. cézaropapizmus
cárovič -a m. ‹r < l› syn cára
caramba [ka-] citosl. ‹šp› expr. (v špan. prostredí) zakliatie, zahrešenie; do frasa!, do čerta!
čardáš -a m. ‹maď < tur < perz› tan. párový tanec skladajúci sa z pomalej a rýchlej časti; skladba k nemu;
čardášový príd.
carpe diem [kar-] ‹l› využi deň, užívaj život
cársky → cár
cartridge → kartridž
carving [kar-], karving -u m. ‹a› šport. zjazdové lyžovanie na kratších, uprostred vykrojených lyžiach;
carvingový, karvingový príd.: k-é lyže; k. oblúk
carapax [ka-] -u m. ‹šp› zool. chrbtový štít panciera korytnačky
carboneum [ka-] -ea s. ‹l› chem. zastar. uhlík, zn. C
<<< agaroid carillon >>>