Výsledok hľadania pre slovo: datív
datívny2 príd. ‹l› fyz. chem. datívna väzba druh kovalentnej väzby, v ktorej elektróny na vytvorenie elektrónového páru poskytol len jeden zo zúčastnených atómov, donor-akceptorová väzba, koordinačná väzba
datív -u m. ‹l› lingv. nepriamy pád (na otázku komu, čomu) vyjadrujúci nepriamy objekt (napr. venovať niekomu), príslovkové určenie miesta, najmä smer al. cieľ (napr. k stanici), tretí pád; tvar tohto pádu: prospechový datív; datív príčiny; datív dôvernosti; voľný datív;
datívny1 príd.: datívny tvar, datívna koncovka, väzba
exsudát -u m. ‹l› lek. zápalový výpotok z krvných a miazgových ciest: exsudát v pohrudnici;
exsudatívny príd.: lek. exsudatívna pleuritída
sedatívum -va s. ‹l› lek., farm. liek, prostriedok, ktorý upokojuje, resp. utišuje bolesť;
sedatívny príd.
<<< datio in solutum datovať >>>