Výsledok hľadania pre slovo: direkt
direktíva -y ž. ‹f < l› návod, pokyn, nariadenie, smernica;
direktívny príd.: polit., ekon. direktívny spôsob riadenia založený na smerniciach nadriadených orgánov;
direktívne prísl.;
direktívnosť -ti ž.
direktný príd. ‹l› odb. priamy, bezprostredný: direktná výhrevná plocha; tech. direktný regulátor priamy, priamočinný regulátor bez zosilňovača;
direktne prísl.
direktor1 -a mn. N -i m. ‹l›
direktorka 1. ( -y ž.) hovor. riaditeľ: direktorka školy; direktorka podniku
2. hist. jeden zo správcov čes. krajín zvolených evanjelickými stavmi r. 1609; člen franc. revolučného vládneho výboru, päťčlenného Direktória (1795 – 1799);
direktorský príd.: hovor. direktorská kancelária; – hist. direktorská vláda;
direktorstvo -a s.
direkt -u m. ‹l› šport. priamy boxerský úder v boji na dlhú vzdialenosť
Direktórium -ria s. ‹l› hist. päťčlenný vládny výbor v revolučnom Francúzsku (1795 – 1799);
direktoriálny príd.
direktorát, direktoriát -u m. ‹f› hist. zried. Direktórium
direktorka → direktor1
direktor2 -a mn. N -y m. ‹l› oznam. tech.
1. v telefónii súčasť synchrónneho spájacieho systému na spracovanie číselných informácií
2. anténny direktor pasívny prvok smerovej antény pre veľmi krátke vlny
direktorský → direktor1
<<< direkcia prorektor >>>