Výsledok hľadania pre slovo: disjunktný
disjunkcia -ie ž. ‹l› odb. rozpojenie, rozluka: log. spojenie dvoch výpovedí spojkou „alebo“ (lat. vel), pri ktorom jedna al. druhá výpoveď al. obidve výpovede sú pravdivé; mat. (v teórii množín) prázdny prienik; genet. fáza, v ktorej sa dcérske chromozómy od seba oddelia a pohybujú sa k pólom deliaceho vretienka; biol. prieluka al. prerušenie areálu rastlinného al. živočíšneho taxónu al. medzi areálmi dvoch príbuzných taxónov, hiát;
disjunktný príd.: mat. disjunktné množiny nemajúce nijaký spoločný prvok
<<< disipovať nondisjunkcia >>>