Výsledok hľadania pre slovo: elatívny
elatív -u m. ‹l› lingv.
1. stupeň vlastnosti bez porovnávania komparatívom al. superlatívom (napr. starší človek), veľká miera vlastnosti (napr. premilý)
2. (v ugrofín. jazykoch) pád pohybu znútra von;
elatívny príd.: elatívny tvar
apelatívum -va s. ‹l› lingv. všeobecné podstatné meno, označujúce obyčajne triedu denotátov (op. proprium);
apelatívny príd.: lingv. apelatívna platnosť
korelatívny príd. ‹l› odb. ktorý je vo vzťahu s niečím, navzájom niečomu zodpovedajúci, súvzťažný: biol. korelatívny rast vzájomne vyrovnaný; lingv. korelatívny spájací výraz súvzťažný (napr. ten, kto); korelatívny protiklad (napr. znelosť – neznelosť);
korelatívne prísl.;
korelatívnosť -ti ž.
relatívny príd. ‹l› existujúci vo vzťahu k niečomu, vyplývajúci z porovnania s niečím, platný, hodnotený vzhľadom na niečo, pomerný, vzťažný, závislý, podmienený (op. absolútny): relatívny pojem; relatívna pravda; relatívna platnosť; relatívna väčšina hlasov pomerne najväčší počet; archeol. relatívne datovanie; geogr. relatívna výška (bodu) pomerná; fyz. relatívny pohyb posudzovaný vzhľadom na iné pohybujúce sa teleso; relatívna výška tónov pomer ich kmitočtov k základnému zvolenému kmitočtu; lingv. vzťažný: relatívne zámeno relatívum; relatívny čas vyjadrujúci súčasnosť, predčasnosť al. následnosť dejov, pomerný;
relatívne prísl. pomerne: relatívne sa zvýšiť; relatívne lepší, najlepší; relatívne posudzovať; relatívne teplé počasie; relatívne stála teplota;
relatívnosť -ti ž. kniž. relativita
<<< elastooptický eldorádo >>>