Výsledok hľadania pre slovo: eocén
eocén -u m. ‹g› geol. stratigrafické stredné oddelenie paleogénu (starších treťohôr);
eocénny, eocénový príd.: eocénny, eocénova epocha; eocénny, eocénove vrstvy
geocentrizmus -mu m. ‹g + l› odb. geocentrický názor
areocentrický príd. ‹VM + g› astron. vzťahujúci sa na stred planéty Mars (podľa gréc. boha vojny Area, totožného s rím. Marsom): areocentrické súradnice
biogeocenológia -ie ž. ‹g› biol. veda o spoločenstvách organizmov a ich prostredí v chorologickej zložke, v geografickom prostredí
biogeocenóza -y ž. ‹g› biol., ekol. spoločenstvo organizmov v prírode viazané na určitý geologicky a geograficky vymedzený areál
geocentrický príd. ‹g + l› odb. vzťahujúci sa na Zem ako na centrum: geocentrická poloha poloha nebeského telesa usúvzťažnená k stredu Zeme; geocentrický názor pokladajúci (mylne) Zem za (nehybný) stred vesmíru (v protiklade k heliocentrický), geocentrizmus; geocentrická sústava (Ptolemaiova);
geocentricky prísl.
geocentrista -u m. zástanca geocentrického názoru, geocentrizmu
paleocén -u m. ‹g› geol. najstaršie geologické oddelenie starších treťohôr, paleogénu;
paleocénny príd.
teocentrizmus -mu m. ‹g + l› filoz. svetonázorové náboženské stanovisko pokladajúce za základ sveta Boha, ktorému je všetko podriadené
<<< ageotropizmus teodícea >>>