Výsledok hľadania pre slovo: erb
erbium -ia s. ‹VM› prvok zo skupiny lantanoidov (podľa švéd. mesta Ytterby), zn. Er
erb -u m. ‹n› rodový (šľachtický), mestský, krajinský, štátny znak: erb Pálfiovcov, erb mesta Bratislavy;
erbový príd.: erbový znak; erbová listina
ad verbum audiendum ‹l› kniž. na (ústne) pokarhanie, na napomenutie al. vypočutie pokynov, prípadne na výsluch, na slovíčko („k slovu, ktoré má byť počuté“)
adverbálny príd. ‹l› lingv. závislý od slovesa, verba: adverbálny genitív
adverbializácia -ie ž. ‹l› lingv. prechod (transformácia) slova (tvaru) iného slovného druhu al. slovného spojenia k príslovkám (adverbiám) (napr. celkove, pekne, dávno, naozajstne);
adverbializačný príd.
adverbializovať nedok. i dok. ‹l› lingv. (čo) (z)meniť na adverbium, podrobovať, podrobiť adverbializácii;
adverbializovať sa nedok. i dok. lingv. nadobúdať, nadobudnúť povahu adverbia, prechádzať adverbializáciou
adverbium -ia s. ‹l› lingv. adverbiumiá druh plnovýznamových neohybných slov, ktoré vyjadrujú okolnostný príznak slovesa, adjektíva al. samého adverbia a vo vete majú platnosť príslovkového určenia, príslovka: adverbium času, miesta, spôsobu, príčiny
herbartista -u, herbartovec -vca m. stúpenec herbartizmu
herbartizmus -mu m. ‹VM› filoz., ped., psych., est. smer vychádzajúci z učenia nem. mysliteľa J. F. Herbarta, spočívajúci v presvedčení, že na rozvíjanie intelektu je potrebná presne stanovená a striktne dodržiavaná schéma školskej výučby, majúci významné postavenie v rak. a čes. školstve v 2. pol. 19. stor.
rolerbalans -u m. ‹n› art. akrobatický a ekvilibristický cvik, pri ktorom sa spodný artista otáča v ľahu okolo svojej osi a na rukách al. nohách drží partnera v stojke a pod.
verbalistický príd. k verbalizmus, k verbalista: verbalistická dekoratívnosť;
verbalisticky prísl.
hyperbarický príd. ‹g› odb. pretlakový: lek. hyperbarická metóda hyperbaroxia; hyperbarický kyslík
hyperbaton -ta s. ‹g›, hyperbatum -ta s. ‹l < g› lit. súhrnný názov pre figúry založené na zmene prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí
perboritan -u m. ‹l + perz› chem. zlúčenina peroxidu vodíka a boritanu, používaná najmä ako bieliaca prísada do pracích prostriedkov
herbóza -y ž. ‹l› bot., ekol. rastlinná formácia, v ktorej prevládajú traviny a širokolisté byliny a kde sa neuplatňujú dreviny
interbrigáda -y ž. ‹l + f› (v špan. občianskej vojne) medzinárodná brigáda protifašistických bojovníkov
<<< adverbiále brigádny >>>