Výsledok hľadania pre slovo: glutín
glutín -u m. ‹l› biochem. bielkovina z kostí, chrupaviek a šliach, želatína;
glutínový príd.
aglutinácia -ie ž. ‹l›
1. biol. zhlukovanie častíc (napr. buniek, červených krviniek, baktérií al. ich častí) pôsobením špecifických protilátok (aglutinínov)
2. lek. diagnostická laboratórna metóda (napr. pri infekčných chorobách) na zistenie protilátok v krvnom sére chorých
3. lingv. spôsob tvorenia slov a tvarov pripájaním jednoznačných, zreteľne oddeliteľných prípon; (v novogréc., román. a i. jazykoch) splynutie člena, predložky al. iného slovného druhu
4. psych. jednoduchá forma združovania predstáv;
aglutinačný príd.: lek. aglutinačná metóda; – lingv. aglutinačný typ jazyka vyjadrujúci gramatické vzťahy a kategórie zvláštnymi afixmi pripájanými k nemennému koreňu slova al. k sebe navzájom, aglutinujúci (napr. maďarčina)
hemaglutinácia -ie ž. ‹g + l› lek. zhlukovanie červených krviniek
aglutinát -u m. ‹l› hut. nahromadenie vulkanických trosiek, bômb, popola a i. v spečenej kamennej hmote tehlovočervenej farby
aglutinín -u m. ‹l› biochem. špecifická protilátka v krvnom sére spôsobujúca zhlukovanie (aglutináciu) baktérií a i.
aglutinogén -u m. ‹l + g› biochem. antigén obsiahnutý v bunke al. v baktérii, ktorý po vstreknutí do organizmu vyvolá tvorbu protilátky (aglutinínu)
konglutinácia -ie ž. ‹l› lek. zhlukovanie červených krviniek pri sérologických reakciách;
konglutinačný príd.
aglutinovať nedok. ‹l› (čo) odb. robiť aglutináciu: lek. aglutinované krvinky; – lingv. aglutinujúci typ jazyka aglutinačný
<<< gluténový anovaria >>>