Výsledok hľadania pre slovo: harmonickosť
harmonický príd. ‹g›
1. súladný, vyrovnaný, úmerný, vyvážený: harmonický vývoj; harmonické vzťahy; harmonický život; harmonická zhoda; harmonický celok; v rozličných odb. spoj.: fyz. harmonický pohyb periodický pohyb, pri ktorom teleso pravidelne prechádza z jednej krajnej polohy cez rovnovážnu polohu do druhej krajnej polohy (napr. pohyb kyvadla); harmonický kmitočet ktorý vzniká zo základného kmitočtu jeho násobením celým číslom; hud. harmonické tóny alikvotné; mat. harmonický rad prevrátených hodnôt prirodzených, t. j. celých kladných čísel, napr. 1 + 1/2 + 1/3…, divergujúca k nekonečnu; harmonická štvorica štvorica bodov tej istej priamky, štyroch priamok vo zväzku priamok a pod., majúcich určité vlastnosti; harmonický priemer kladných čísel súčin čísel vynásobený ich počtom a vydelený ich súčtom
2. zakladajúci sa na hudobnej harmónii, týkajúci sa jej, súzvučne znejúci, zvukovo príjemný, lahodný: harmonická hudba; harmonický akord; hud. harmonická stupnica molová stupnica so zvýšeným siedmym stupňom;
harmonicky prísl.: harmonicky znieť; pren. harmonicky žiť;
harmonickosť -ti ž.
disharmónia -ie ž. ‹l + g› nesúlad, neľubozvuk, nevyváženosť, nesúmernosť (op. harmónia): disharmónia farieb, tónov; disharmónia medzi manželmi, v rodine nezhoda;
disharmonický príd.: disharmonický tón, prvok;
disharmonicky prísl.: znieť disharmonicky;
disharmonickosť -ti ž.
<<< synharmonický disident >>>