Výsledok hľadania pre slovo: imperatívnosť
imperatív -u m. ‹l›
1. lingv. slovesný spôsob, ktorého hlavnou funkciou je apelovosť, rozkazovací spôsob; tvar tohto spôsobu
2. kniž. naliehavá požiadavka, rozkaz, príkaz: filoz. kategorický imperatív (v Kantovej filozofii) všeobecne platný mravný príkaz; log. veta, ktorá niečo prikazuje al. zakazuje;
imperatívny príd.: lingv. imperatívny tvar rozkazovacieho spôsobu; – imperatívny tón rozkazovací, prikazovací; práv. imperatívny mandát vzťah medzi voličom a poslancom, v ktorom voliči majú právo ukladať poslancovi pokyny a úlohy;
imperatívne prísl.;
imperatívnosť -ti ž.
<<< impedančný imperátor >>>