Výsledok hľadania pre slovo: infinitívny
infinitív -u m. ‹l› lingv. neurčitý menný slovesný tvar vyjadrujúci dej bez vzťahu k osobe, spôsobu, prípadne času, obyčajne základný reprezentatívny slovníkový tvar; (v niektorých jazykoch, najmä ugrofínskych) menný tvar slovesa, ktorý sa skloňuje a môže mať objekt;
infinitívny príd.: lingv. infinitívny kmeň, infinitívna prípona
<<< infinitezimálny infinitný >>>