Výsledok hľadania pre slovo: kombinátor
kombinátor1 -a mn. N -i m. (kombinátorka -y ž.) kto rád al. dobre kombinuje
kombinátor2 -a mn. N -y m. ‹l› poľn. stroj uskutočňujúci súčasne dve al. viacero pestovacích a i. operácií, kombinovaný kultivátor
kombinatorika -y ž. ‹l›
1. kniž. kombinačná schopnosť, činnosť: lingv. kombinatorika foném schopnosť foném vzájomne sa v jazyku zlučovať
2. časť matematiky zaoberajúca sa usporiadaním prvkov a ich kombináciami, variáciami a permutáciami;
kombinatorický príd.: kombinatorický dôkaz; mat. kombinatorická geometria;
kombinatoricky prísl.
rekombinátor -a m. ‹l› oznam. tech. elektrický obvod obnovujúci súvislú farbonosnú vlnu v prijímači pre farebnú televíziu
<<< drevokombinát kombinatorika >>>