Výsledok hľadania pre slovo: komunikát
komunikatívny príd. ‹l› odb. sprostredkovací, dorozumievací, oznamovací: komunikatívny formát formulár na zápis bibliografických údajov v zázname pre strojovú výmenu informácií; komunikatívny človek hovor. osoba, s ktorou sa dobre vychádza; lingv. komunikatívna funkcia jazyka zameraná na výpoveď o realite, o situácii; komunikatívna funkcia výpovede; komunikatívna situácia; komunikatívny zámer hovoriaceho;
komunikatívnosť -ti ž.
komunikátor -a m. ‹l› odb.
1. nositeľ správy, pôvodca oznámenia
2. kto sa vie (dobre) vyjadrovať, rečník: skúsený komunikátor
komunikát -u m. ‹l› odb. text, prehovor, jazykový prejav
<<< telekomunikačný unikát >>>