Výsledok hľadania pre slovo: konsonant
konsonant -u m. ‹l› lingv. spoluhláska;
konsonantický príd. lingv. spoluhláskový
konsonantizácia -ie ž. ‹l› lingv. zmena samohláskovej platnosti nejakej hlásky na spoluhláskovú (napr. i > j)
konsonantizmus -mu m. ‹l› lingv. sústava spoluhlások, spoluhláskový systém
konsonantný → konsonancia
konsonancia -ie ž. ‹l› kniž. a odb. súzvuk, ľubozvuk (op. disonancia 1): fyz. súčasné zaznievanie tónov s celistvými násobkami základného tónu; súhlasné chvenie vyvolané chvením iného telesa; hud. súzvuk najmenej dvoch tónov, v ktorom nie je vnútorné napätie;
konsonančný, konsonantný príd. odb. ľubozvučný: konsonančný, konsonantný interval
<<< euroatlantický konsonantizácia >>>