Výsledok hľadania pre slovo: koordinačný
koordinácia -ie ž. ‹l›
1. uvádzanie al. uvedenie (nejakých zložiek) do súladu, koordinovanie: koordinácia úloh; lek., psych. harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: svalová, nervová koordinácia; filoz. principiálna koordinácia názor hlásajúci úplnú závislosť medzi vnímateľom (ja) a vnímaným objektom (prostredím); eltech. koordinácia izolácie
2. lingv. vetnovýznamový vzťah medzi vetnými členmi al. gramaticky rovnocennými vetami v tej istej syntaktickej platnosti, priraďovanie (op. subordinácia); zlučovací vzťah medzi členmi zložených slov;
koordinačný príd.: koordinačné spojenie; fyz. koordinačná väzba pri ktorej sú dva atómy spolu viazané elektrónovým párom; koordinačné číslo; koordinačné zlúčeniny komplexné; koordinačná chémia zaoberajúca sa koordinačnými zlúčeninami; koordinačná teória náuka o valencii prvkov; – lingv. koordinačné zloženiny;
koordinačne prísl.: chem. koordinačne konvalentná väzba, v ktorej elektróny na vytvorenie elektrónového páru poskytol len jeden zo zúčastnených atómov
<<< inkoordinácia koordináta >>>