Výsledok hľadania pre slovo: kód
kodominancia -ie ž. ‹l› genet. vzťah medzi alelami toho istého génu vyznačujúci sa tým, že činnosťou ani jednej z alel nie je prekrytá al. potlačená činnosť párovej alely
kódex -u m. ‹l›
1. práv. voľný al. systematický súbor právnych predpisov určitého odboru, zákonník: kódex rodinného, cirkevného práva; pren. mravný kódex
2. starobylá rukopisná kniha väčších rozmerov: Vietorisov kódex;
kódexový príd.: kódexová kniha
kód -u m. ‹f›
1. odb. predpis na prevádzanie jednej sústavy znakov na oznamovanie správ do inej takejto sústavy: kyb. súbor znakov a pravidiel na vyjadrenie informácií; oznam. tech. transformácia charakteristických vlastností správy vyjadrená skupinami impulzov prenášaná naraz; sériový kód skupina impulzov prenášaná za sebou; telegrafný kód predpis na prevod elektrických, optických al. iných signálov do sústavy jazykových znakov; ďalekopisný kód; výp. tech. dohodnutý systém pravidiel na jednoznačné priradenie významu k znakom al. signálom; analógový kód udávajúci zobrazenie na fyzikálne veličiny ako na spojité signály; číslicový kód zobrazujúci informácie na nespojité fyzikálne signály; dekadický kód; polygr. (v reprografii) optický al. mechanický znak al. súbor týchto znakov pri mikrozáznamoch umožňujúci triedenie a ľahké vyhľadávanie: polohový, čiarový kód; voj. sústava dohovorených znakov, skratiek a symbolov nahrádzajúcich bežnú terminológiu pre potrebu utajenia
2. genet. genetický kód mechanizmus určovania sledu aminokyselín v peptidickom reťazci pri biosyntéze bielkovín, súbor kodónov;
kódový príd.: kódové slovo; oznam. tech. kódová modulácia; kódová skupina; kódový spínač, vysielač
kodeín -u m. ‹g› farm. alkaloid ópia utišujúci kašeľ;
kodeínový príd.: kodeínové kvapky
kodér -a m. ‹f› odb. zariadenie na kódovanie dát; obvod, ktorý prevádza všeobecnú informáciu do daného kódu (op. dekodér)
kodiak -a m. ‹VM› zool. najväčší žijúci hnedý medveď (podľa amer. ostrova Kodiak pri Aljaške)
kodicil -u m. ‹l› práv. (predtým) dodatok k závetu
kodifikácia -ie ž. ‹l› odb. kodifikovanie: práv. kodifikácia práva systematické zjednotenie a úprava právnych pomerov al. zjednotenie právnych predpisov určitého právneho odvetvia do úplného al. čiastkového súboru vo forme zákonníka, kódexu; lingv. kodifikácia spisovného jazyka opis normy spisovného jazyka majúci povahu záväzných, úradne predpísaných pravidiel jeho používania; lit. kodifikácia literárnej tvorby zisťovanie, stanovenie a zaznamenávanie požiadaviek na literárnu tvorbu (v poetikách a pod.);
kodifikačný príd.: kodifikačná príručka
kodikológia -ie ž. ‹l + g› vedný odbor zaoberajúci sa stredovekými neúradnými rukopisnými knihami (kódexmi)
kódový → kód
autokód -u m. ‹g + f› kyb. najjednoduchší strojovo nezávislý jazyk vhodný na zápis algoritmov, ktoré popisujú jednotlivé kroky požadovaných procesov
dekodér -a m. ‹f› odb. dekódovacie zariadenie, obvod
<<< dominancia dekódovací >>>