Výsledok hľadania pre slovo: metál
metaloid -u m. ‹g› chem. prvok majúci vlastnosti kovov i nekovov, napr. arzén;
metaloidný príd.
metalometria -ie ž. ‹g› geol. metóda geochemického mapovania pri vyhľadávaní skrytých rudných ložísk
metalingvistika -y ž. ‹g + l›
1. jazykoveda skúmajúca vzťah jazyka k iným prejavom spoločenského života
2. náuka o metajazyku;
metalingvistický príd.
metalogika -y ž. ‹g› psych. oblasť otázok presahujúca rozumové, logické možnosti
metalues -u m. ‹g + l› lek. choroba syfilitického pôvodu objavujúca sa po mnohých rokoch po nakazení
metál -u m. ‹l < g› hovor. vyznamenanie, medaila
metalický príd. ‹g› kniž. a odb. kovový: tech. metalický povrch; metalická vrstva; geol. metalické ložisko obsahujúce kovy; chem. metalická štruktúra organickej látky
metalíza -y ž. ‹f < g› tech. slang. povrch (automobilu, motocykla) vzniknutý metalizáciou: mercedes so sivastou metalízou
metal -u m. ‹a < f < g› hud. hovor. heavy metal;
metalový príd.: metalová skupina
metalurgia -ie ž. ‹g› náuka o výrobe a vlastnostiach kovov
metalorganický príd. ‹g› chem. metalorganická zlúčenina organická látka obsahujúca v molekule kovový prvok viazaný na uhlík
metaloproteín -u m. ‹g› biol. metaloproteíny zložené bielkoviny obsahujúce kov (železo, mangán a i.) viazaný komplexne vnútri porfyrínového jadra
bimetalizmus -mu m. ‹l + g› ekon. forma peňažnej sústavy, v ktorej za mieru hodnoty slúžia dva rozlične drahé kovy (obyčajne zlato a striebro);
bimetalistický príd.
bimetal -u m. ‹l + g› odb. dvojkov
<<< aloi bimetalový, bimetalický >>>