Výsledok hľadania pre slovo: natívny
natívny príd. ‹l›
1. kniž. domorodý: natívne jazyky
2. lek., biol. vyskytujúci sa v prirodzenom, nezmenenom stave: natívny preparát
alternatívny príd. ‹f < l› založený na možnosti výberu, voľby medzi dvoma al. viacerými eventualitami, jedna z alternatív: alternatívne riešenie, alternatívny návrh; alternatívna medicína založená na prírodnom spôsobe liečenia ako doplnok tradičnej medicíny; alternatívne poľnohospodárstvo návrat k tradičnému spôsobu hospodárenia, bez použitia chemických látok; polit., publ. alternatívne hnutie (neformálne) skupiny (mládeže), pôvodne v záp. krajinách (od 70. rokov 20. stor.), so skeptickým až odmietavým postojom k modernej spoločnosti (politické, ekologické a i. skupiny); alternatívna hudba; alternatívny životný štýl existujúci popri tradičnom, oficiálnom; práv. alternatívny trest vykonávaný mimo väzenia al. formou finančného odškodnenia;
alternatívne prísl.: hospodáriť a., vyučovať alternatívne;
alternatívnosť -ti ž.
denominatívum -va s. ‹l› lingv. slovo odvodené od základu podstatného al. prídavného mena (múr → murár; modrý → modrieť sa);
denominatívny príd. lingv. odvodený od podstatného al. prídavného mena: denominatívne slovesá
determinatívny príd. ‹l› lingv. determinačný, určovací: determinatívne zloženiny v ktorých druhú časť určuje prvá časť (napr. starovek, zbormajster, snehobiely, štvorspev)
imaginatívny príd. ‹l› odb. imaginatívne umenie (v 30. a 40. rokoch 20. stor.) vývojový prúd čes. výtvarného umenia spájajúci umelcov, ktorí vyjadrovali svoje fantazijné predstavy;
imaginatívne prísl.;
imaginatívnosť -ti ž.
karminatívum -va s. ‹l› farm. karminatívuma látky proti nadúvaniu;
karminatívny príd.: karminatívny liek
konatívny príd. ‹l› odb. snahový: lingv. konatívne slovesá vyjadrujúce snahu o uskutočnenie nejakého deja (napr. predáva auto – snaží sa predať); psych. konatívne procesy zabezpečujúce vedomé ovládanie a kontrolu konania, rozhodovania a pod.
nominatív -u m. ‹l› lingv. základný, slovníkový tvar skloňovaného mena majúci vo vete funkciu podmetu (na otázku kto, čo), prvý pád; tvar tohto pádu;
nominatívny príd.: nominatívny tvar
terminatívny príd. ‹l› lingv. terminatívne sloveso dokonavé sloveso vyjadrujúce začiatok a koniec deja a tým aj jeho obmedzenie, obmedzovacie (napr. prebehnúť sa)
<<< konatívny terminátor >>>