Výsledok hľadania pre slovo: nikel
nikelín -u m. ‹švéd›
1. miner. nerastná zloženina niklu s arzénom
2. hut. zliatina niklu s meďou a mangánom;
nikelínový príd.
nikel -klu m. ‹švéd› chem. biely lesklý kovový prvok odolný proti korózii, používaný pri poniklúvaní a ako prísada do nehrdzavejúcich a ohňovzdorných ocelí, zn. Ni;
niklový príd.: niklová ruda, niklový peniaz
fenikel -kla m. ‹l›
1. bot. výrazne aromatická liečivá bylina rodu Foeniculum s jemne delenými listami a s okolíkmi drobných žltkastých kvietkov, s nažkami podobnými rasci: fenikel obyčajný
2. nažky fenikla obyčajného používané ako korenina, odvar z neho;
feniklový príd.: feniklová vôňa; zool. vidlochvost feniklový
kupronikel -kla m. ‹l + švéd› hut. zliatina medi a niklu, tvárna za tepla i za studena, medinikel
feronikel -klu m. ‹l + švéd› hut. súhrnný názov pre zliatiny železa a niklu, prípadne iných prvkov, majúcich špecifické magnetické vlastnosti a rôznu dĺžkovú rozťažnosť v závislosti od obsahu niklu
chrómnikel -klu m. ‹g + švéd› hut. zliatina chrómu a niklu;
chrómniklový príd.: hut. ch-é ocele zliatinové ocele legované chrómom a niklom, používané napr. ako konštrukčné ocele
medinikel -klu m. ‹sl + švéd› tech. zliatina medi a niklu, vhodná na výrobu kondenzátorových rúr a chemických zariadení, kupronikel;
mediniklový príd.
<<< mediniklový nikelín >>>