Výsledok hľadania pre slovo: norma
normála -y ž. ‹l› mat. normála krivky (plochy) priamka prechádzajúca daným bodom krivky (plochy) a kolmá na dotyčnicu (dotykovú rovinu) v tomto bode
normalita -y ž. ‹l›
1. kniž. normálny, zvyčajný stav, proces: úchylka od normality; les. normalita lesa stav, v ktorom by bola zabezpečená trvalosť, nepretržitosť a vyrovnanosť naturálneho výnosu
2. chem. počet gramekvivalentov látky v 1 l roztoku
normalizácia -ie ž. ‹l›
1. stanovenie noriem s jednotnými rozmermi, tvarmi, kvalitou: technická normalizácia činnosť smerujúca k zjednoteniu, zjednodušeniu a zhospodárneniu konštrukcie a výroby, príp. k dodržaniu kvality výrobkov
2. sociol. uvedenie vzťahov medzi jedincami, skupinami, štátmi do stavu pokoja, nastolenie poriadku: normalizácia diplomatických, hospodárskych, kultúrnych stykov; polit. obdobie normalizáciie (u nás v rokoch 1968 – 1989) obnovenie tvrdej línie komunizmu
3. hut. normalizačné žíhanie
normálny príd. ‹l›
1. zvyčajný, bežný, priemerný (op. abnormálny, nenormálny, anormálny): normálny stav; normálna teplota; normálne pomery; normálny človek duševne zdravý; obyčajný, prostý
2. zodpovedajúci norme, stanovený normou, základný: fyz. normálna miera, váha; normálne kmity; normálny barometrický tlak tlak ortuťového stĺpca 760 mm vysokého pri 0 0C na 45. stupni sev. šírky pri morskej hladine; chem. normálny roztok obsahujúci 1 gramekvivalent v 1 l látky; polygr. normálne farby základné farby pre trojfarebnú tlač, normálky; dopr. normálna záťaž; žel. normálny rozchod koľaje medzinárodne používaná vzdialenosť koľajníc (1 435 mm); škol. hist. normálna škola (založená r. 1774 Máriou Teréziou) slúžiaca i na prípravu učiteľov, neskôr ľudová škola vo väčších mestách, normálka;
normálne prísl.: dopr. normálne rozchodná trať;
normálnosť -ti ž.
normatív -u m. ‹l› ekon. ukazovateľ, ktorý stanoví normu: normatív zásob; normatív spotreby; rozpis materiálových normatívov;
normatívny príd. ‹l› stanovujúci, určujúci normu; zakladajúci sa na norme, vychádzajúci z normy: normatívny orgán; normatívne hľadisko; filoz. normatívne vedy stanovujúce pravidlá normy (napr. logika, právo a i.); normatívna etika zaoberajúca sa otázkami morálnych hodnôt, zásad, ideí a noriem; ekon. normatívna ekonómia zaoberajúca sa hodnotovými súdmi o tom, aký by mal byť hospodársky vývoj (op. pozitívna ekonómia); lingv. normatívna gramatika; normatívny slovník; – ekon. normatívna zásoba normovaná;
normatívne prísl.;
normatívnosť -ti ž.
norma -y ž. ‹l›
1. záväzné pravidlo (vynucované predpismi, zvykom a pod.); ich súbor: právna, mravná, spoločenská norma; lingv. jazyková norma súbor jazykových zákonitostí kolektívne pociťovaných ako záväzné: kodifikácia normy; tech. (technická) norma predpis technického riešenia výrobku, zariadenia, technológie a pod.: štátna norma
2. ekon. (pracovná, výkonová) norma množstvo práce stanovené na určitú časovú jednotku: plniť normu;
<<< nadnormálne normový >>>