Výsledok hľadania pre slovo: onomatopoickosť
onomatopoický príd. ‹g› lingv., lit. utvorený napodobnením prirodzených zvukov (napr. bác, frr) alebo vzniknutý z takéhoto základu (napr. bacnúť, frčať), zvukomalebný: onomatopoické slovo, citoslovce;
onomatopoicky prísl.;
onomatopoickosť -ti ž.
<<< onomatománia onomatopoja >>>