Výsledok hľadania pre slovo: organ

organodetritický príd. ‹g + l› geol. tvorený organickým detritom, t. j. úlomkami organizmov nesúcich stopy rozlámania a transportu: organodetritická štruktúra hornín

organometalický príd. ‹g› chem. organokovový

orgánovec -vca m. ‹g› zool. druh korala žijúci v južných moriach

orgánovýorgán

orgán -u m. ‹g›

1. biol. ústroj mnohobunkových organizmov, časť tela špecializovaná na vykonávanie určitej funkcie, ústrojenstvo: telesné, pohlavné orgány; orgán asimilácie, výživy

2. noviny, časopis hospodárskej al. politickej organizácie

3. čast. mn. orgány inštitúcia, zbor, korporácia s príslušnou právomocou, ktorá niečo riadi, o niečo sa stará a pod.: štátne, odborové orgány

4. odb. osoba poverená výkonnou mocou; bezpečnostný, dozorný, dopravný orgán;

orgánový príd.: lek. orgánová patológia, fyziológia; psych. orgánové pocity ktorými si uvedomujeme svoj telesný stav (napr. hlad), organické

organela -y ž. ‹l < g› biol. štruktúra jednobunkových organizmov špecializovaná na určitý proces al. funkciu (napr. bičík u prvokov)

organicizmus -mu m. ‹g› sociol. biologizujúci smer modelujúci spoločenské vzťahy a zákonitosti podľa živých organizmov

organický príd. ‹g› (op. anorganický)

1. majúci živočíšny al. rastlinný pôvod, ústrojný (op. neústrojný): geol. organické usadeniny vzniknuté činnosťou živočíchov al. rastlín; chem. organická chémia zaoberajúca sa prvkami a zlúčeninami obsahujúcimi uhlík; organická látka, zlúčenina; organická analýza časť analytickej chémie skúmajúca zloženie organických zlúčenín

2. týkajúci sa orgánu 1, organizmu: lek. organická choroba spôsobená morfologickou zmenou na orgáne; organická chyba (op. funkčná); psych. organické pocity orgánové

3. tvoriaci zložku štruktúry celku, účelne usporiadaný, vzájomne sa dopĺňajúci, vhodne, ústrojne, primerane použitý, zaradený: organický celok; organická súčasť; organická architektúra moderný smer usilujúci sa o harmonizáciu stavieb a prírody; práv. organická teória rozdeľujúca právo na súkromné a verejné;

organicky prísl.;

organickosť -ti ž.

organika -y ž. ‹g›

1. odb. vnútorné ustrojenie, skladba vzájomne usporiadaných zložiek

<<< hemidetrický morganista >>>
 

Posledné hľadané

patafyzika
senzitívny
Rh pozitívny
šablóna
feudalizmus
novopozitivizmus
jura
monopódia
artistika
vulgárnosť

Najhľadanejšie

Validny
Interagovat
inkluzívny
škálovanie
kognitívny
explicitný
behaviorálny
indoktrinácia
zakomplexovaný
koherentny