Výsledok hľadania pre slovo: organickosť
organický príd. ‹g› (op. anorganický)
1. majúci živočíšny al. rastlinný pôvod, ústrojný (op. neústrojný): geol. organické usadeniny vzniknuté činnosťou živočíchov al. rastlín; chem. organická chémia zaoberajúca sa prvkami a zlúčeninami obsahujúcimi uhlík; organická látka, zlúčenina; organická analýza časť analytickej chémie skúmajúca zloženie organických zlúčenín
2. týkajúci sa orgánu 1, organizmu: lek. organická choroba spôsobená morfologickou zmenou na orgáne; organická chyba (op. funkčná); psych. organické pocity orgánové
3. tvoriaci zložku štruktúry celku, účelne usporiadaný, vzájomne sa dopĺňajúci, vhodne, ústrojne, primerane použitý, zaradený: organický celok; organická súčasť; organická architektúra moderný smer usilujúci sa o harmonizáciu stavieb a prírody; práv. organická teória rozdeľujúca právo na súkromné a verejné;
organicky prísl.;
organickosť -ti ž.
<<< organicizmus bioorganický >>>