Výsledok hľadania pre slovo: runa
runa -y ž. ‹germ› hist. runy starogermán. písmo (pôvodne kultové znaky, magické znamenia a pod.) ryté do dreva al. kameňa;
runový príd.: runové nápisy
koruna -y ž. ‹l < g›
1. symbolická ozdoba hlavy, pôvodne bohov a hérosov, neskôr panovníkov: kráľovská koruna; tŕňová koruna; pren. kniž. utrpenie
2. panovnícka hodnosť; pren. panovník
3. korunná krajina; kráľovstvo
4. (kedysi) spodobenie panovníckej koruny, šľachtický al. čestný odznak
5. jednotka meny v niektorých štátoch; platidlo tejto hodnoty: slovenská, švédska, estónska koruna; kovová koruna; ekon. kontrola korunou
● nemať ani korunu byť bez peňazí
6. tech. (pri pneumatike) protektor1, behúň
7. hud. znak notového písma ∩ umiestnený nad notou al. pauzou, predlžujúci tón al. pomlčku bez presného výmeru, fermáta
8. rozvetvená (listnatá) časť stromu: rozložitá koruna
9. poľov. rozvetvené zakončenie jeleních parohov najmenej s troma výsadami
10. bot. vnútorný kvetný obal kvetu, spravidla farebný, skladajúci sa z korunných lupienkov
11. kniž. najvyšší stupeň nejakého konania, úsilia; vyvrcholenie, dovŕšenie: posledné filozofické dielo je korunou jeho tvorby
● expr. nasadiť niečomu korunu (často iron.) vyvrcholiť, dovŕšiť to
12. stav. najvyššia časť násypu, vozovky, hrádze, priehrady a pod.; horné ukončenie múru, viaduktu, mosta: koruna hate; koruna muriva
<<< elektrokarborundum elektrokorund >>>