Výsledok hľadania pre slovo: tau
tautofónia -ie ž. ‹g› odb. opakovanie toho istého zvuku
tautogram -u m. ‹g› lit. veršový útvar, v ktorom všetky verše al. aj niektoré slová veršov sa začínajú rovnakým písmenom, tautacizmus
tautológia -ie ž. ‹g› log. (v matematickej logike) logicky pravdivá formula; (v tradičnej logike) definícia v kruhu, v ktorej to, čo sa definuje, len inými slovami opakuje to, čo je obsiahnuté v tom, čo má byť definované, dôkaz dokazovaným; lit. štylistická figúra, ktorá vznikla rozvedením toho istého obsahu synonymickými výrazmi na upútanie pozornosti;
tautologický príd. odb. majúci formu nejakej tautológie; log. tautologický výrok (napr. štvorec je štvorec); lingv. tautologické vlastné meno utvorené z dvoch synonymných slov z rozličných jazykov;
tautologicky prísl.
tautonymia -ie ž. ‹g› (v biologickej nomenklatúre) totožnosť lat. mena druhu al. poddruhu organizmu s rodovým menom, napr. Vulpes vulpes (líška obyčajná)
tautonymický príd. k tautonymia, k tautonymum
tautonymum -yma s. ‹g› lingv. tautonymumá rozličné slová toho istého jazyka s tým istým významom patriace k rozličným jazykovým oblastiam (napr. pšenica, v niektorých nárečiach žito)
tautosylabický príd. ‹g› lingv. tautosylabické hlásky skupiny hlások patriacich do tej istej slabiky (napr. -aj- v slove tajný), rovnoslabičné (op. heterosylabické)
tauromachia -ie ž. ‹g› zried. býčí zápas
tausagyz -u m. ‹turk› bot. trváca astrovitá rastlina stredného pásma podobná púpave, v koreňoch obsahujúca prírodný kaučuk
tautacizmus -mu m. ‹g› lit. tautogram
tautomér -a m. ‹g› chem. jeden z dvojice izomérov pri tautomérii
tautoméria -ie ž. ‹g› chem. typ izomérie organických zlúčenín, pri ktorej sa izoméry (tautoméry) odlišujú polohou vodíkového atómu a dvojnej väzby a ľahko prechádzajú jeden do druhého
tautomérny príd. k tautomér, k tautoméria: tautomérne látky
inštaurácia -ie ž. ‹l› zried. odb. obnovenie, opätovné uvedenie do prevádzky
reštaurácia1 -ie ž. ‹l› podnik verejného stravovania, pohostinstvo;
reštauračný1 príd.: reštauračné zariadenie
reštaurácia2 -ie ž. ‹l›
1. uvedenie (starej, poškodenej) umeleckej pamiatky do pôvodného stavu, obnovenie, obnova
<<< autofónia reštavrácia >>>