Výsledok hľadania pre slovo: termití
termit1 -a m. ‹l› zool. termity spoločenský hmyz teplých krajín rodu Termes žijúci v kolóniách, škodce rastlín a dreva, všekazy;
termití príd.: termitie stavby termitiská
termit2 -u m. ‹g›
1. chem., tech. zmes zrnitého hliníka a oxidu kovu (obyčajne železa) vyvíjajúca po zapálení vysokú teplotu (až 3 000 °C), používaná na prípravu ťažko redukovateľných kovov al. na zváranie ocele
2. hut. zliatiny na báze olova používané ako ložiskový kov;
termitový príd.: voj. termitová bomba výbušnina horiaca bez vzdušného kyslíka; tech. termitové zváranie pomocou termitu
termitofília -ie ž. ‹l + g› zool. symbióza živočíchov s termitmi
termitový → termit2
termitoxénia -ie ž. ‹g + l› zool. spolužitie s termitmi, z ktorého má prospech iba cudzí živočích
intermitóza -y ž. ‹l + g› biol. fáza medzi dvoma následnými mitotickými deleniami bunky, interfáza;
intermitotický príd. biol. týkajúci sa interfázy mitotického bunkového cyklu: intermitotická bunka
intermitencia -ie ž. ‹l› vod. pravidelné kolísanie výdatnosti vodných zdrojov (obyčajne horúcich minerálnych prameňov): intermitencia žriedla;
intermitentný príd. odb. prerušovaný prestávkami, prerývaný: vod. intermitentná rieka tečúca periodicky
intermitovaný príd. ‹l› eltech. intermitovaný prúd prerušovaný
intermitovať nedok. ‹l› kniž. a odb. (čo; ~) na čas prestávať, vynechávať, prerušovať: intermitovať liečbu
<<< intermitovať termit >>>