Výsledok hľadania pre slovo: čikóš
ikonolatria -ie ž. ‹g› kniž. uctievanie obrazov svätých, ikonodúlia (op. ikonoklazmus)
ikonodúlia -ie ž. ‹g› kniž. uctievanie obrazov svätých, ikonolatria (op. ikonoklazmus)
ikebana -y ž. ‹jap›
1. jap. forma úpravy okrasných rastlín v interiéri vybudovaná na trojrozmernosti a využívajúca rozličnú dĺžku kvetinových stoniek
2. takto upravené rastliny v nádobe
ikona -y ž. ‹g›
1. (v byzantskom al. východoslovan. umení) väčšinou prenosný obraz Krista al. svätých maľovaný enkaustikou, neskôr temperami, obyčajne na drevenej al. kovovej doske
2. výp. tech. malý obrazový symbol, piktogram, zastupujúci na obrazovke počítača určitú funkciu počítačového programu al. program, súbor a pod.
3. typický predstaviteľ niečoho, idol, symbol: ikona anglického futbalu;
ikonový príd.;
ikonka -y ž. zdrob. k 2
ikonodul -a m. (ikonodulka -y ž.) ‹g› kniž. ctiteľ ikon (op. ikonoklast)
ikonodulský príd. zried. kniž. k ikonodúlia, k ikonodul
ikonodulstvo -a s. ‹g› zried. kniž. ikonodúlia
ikonognózia -ie ž. ‹g› kniž. ikonografia 2, ikonológia
ikonograf1 -a mn. N -i m. (ikonografka -y ž.) odborník v ikonografii
ikono- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom obraz, ikona
ikonografia -ie ž. ‹g› odb.
1. spôsob zobrazovania predstáv, výjavov a postáv, najmä náboženských a mytologických
2. náuka o spôsobe tohto zobrazovania, o obsahu a význame symbolických znakov na starých obrazoch; náuka o portrétoch, najmä významných historických osôb, ikonológia
<<< idolatria ikonoklazmus >>>