Výsledok hľadania pre slovo: štáb
štáb -u m. ‹n›
1. voj. zbor, orgán veliteľa na zabezpečenie nepretržitého velenia vojskám: štáb pluku; náčelník štábu; generálny štáb
2. riadiaca al. organizačná skupina, skupina spolupracovníkov, pomocných síl a pod.: štáb výpravy; štáb poradcov; filmový, výrobný štáb;
štábny príd.: štábny dôstojník; prv v označení hodností: štábny rotmajster, kapitán
stabilita -y ž. ‹l› stabilnosť (op. labilita)
1. udržiavanie určitých vlastností bez zmeny, stálosť, ustálenosť: stabilita štátu; ekon. cenová, daňová, menová stabilita; fyz., eltech. stabilita napätia; chem. stabilita výbušnín (pri skladovaní); vod. stabilita (riečneho) koryta; lingv. pružná stabilita súlad medzi ustálenosťou jazyka a jeho menlivosťou
2. udržiavanie pevnej, rovnovážnej polohy, (za pohybu) udržiavanie smeru a pod.; rovnovážny stav: stratiť stabilita rovnováhu; odb. stabilita stavebných konštrukcií; stabilita vozidla, lode, lietadla, strely;
stabilitný príd.: odb. stabilitné testy skúšky stability
stabilizácia -ie ž. ‹l› dosahovanie, dosiahnutie, udržiavanie, udržanie stability, stabilizovanie: stabilizácia pomerov ustálenie; stabilizácia stavu zamestnancov; stabilizácia meny upevnenie; eltech. stabilizácia napätia prúdu; potrav. stabilizácia piva, vína úprava predlžujúca jeho trvanlivosť; stav. stabilizácia vozoviek spevnenie podkladov; sklár. stabilizácia skla tepelné spracovanie na ustálenie jeho vlastností; aj úprava zloženia na zvýšenie odolnosti proti žiareniu; hut. ohrev na dosiahnutie určitého al. stabilnejšieho stavu štruktúry;
stabilizačný príd.: stabilizačný činiteľ, stabilizačné zariadenie; (predtým) stabilizačné pôžičky, byty poskytované zamestnávateľom na zabezpečenie stabilizácie stavu zamestnancov; ekon. stabilizačná politika uplatňovanie nástrojov hospodárskej politiky s cieľom obmedzovať výkyvy v úrovni zamestnanosti, cenovej hladiny a produktu; kozm. stabilizačný systém (družice) udržiavajúci príslušnú orientáciu kozmického telesa v priestore; let. stabilizačná plocha vodorovná časť chvostových plôch lietadla, na ktorej je uchytené výškové kormidlo, stabilizátor
stabilný príd. ‹l›
1. nepodliehajúci vplyvom, zmenám, udržiavajúci určité vlastnosti bez zmeny, stály, ustálený (op. labilný): stabilný stav, stabilná poloha; stabilné hospodárske pomery; stabilný režim pevný; stabilné počasie; stabilná teplota rovnomerná; ekon. stabilná mena, stabilný devízový kurz; fyz., eltech. stabilné napätie, stabilný prúd; eltech. stabilný stav ktorý sa nemení bez zmeny hodnôt vstupných premenných al. signálov; fyz., chem. stabilné izotopy nepodliehajúce rádioaktívnym zmenám; jad. fyz. stabilné jadrá schopné trvalej existencie v základnom energetickom stave; sklár. stabilné sklo ktorého vlastnosti sa časom nemenia
2. udržiavajúci pevnú, rovnovážnu polohu (op. labilný): stabilný nábytok, stabilná stolička; stabilná konštrukcia
3. stále al. pravidelne sa vyskytujúci, stály: stabilní zamestnanci kmeňoví; stabilný káder, stabilná zostava (mužstva); stabilní hostia, zákazníci;
stabilne prísl.;
stabilnosť -ti ž. stabilita
autostabilizácia -ie ž. ‹g + l› samočinná stabilizácia
autostabilný príd. ‹g + l›
1. odb. samoregulujúci rovnováhu, rovnovážnosť procesu
2. let. autostabilný profil (krídla) ktorý má tvar vlnovky a pri zmene uhla nábehu vracia krídlo do pôvodnej polohy
<<< šrotový autostimulácia >>>