Výsledok hľadania pre slovo: anály
analýza -y ž. ‹g› rozbor, najmä ako všeobecná metóda skúmania jednotlivých zložiek a vlastností nejakého predmetu, javu, činnosti; myšlienkové al. faktické rozkladanie jedného na mnohé, celku na časti, deja na akty (op. syntéza): urobiť analýzu javu, prípadu; analýza textu, básne; laboratórna analýza; chem. zisťovanie chemického zloženia látky: analýza moču; fyz. súbor metód, ktorými sa získavajú informácie o prítomnosti a koncentrácii látok, o ich fyzikálnych vlastnostiach a pod.; spektrálna analýza určovanie žiariacej látky podľa charakteristického emisného centra; mat. disciplíny skúmajúce vlastnosti funkcií, postupností a radov; odb. systémová analýza systémové metódy výskumu v rozličných odboroch; ekon. hospodárska analýza skúmanie stavu a vývinu určitého ekonomického systému, jeho časti, okolia al. určitého ekonomického javu; lingv. štruktúrna, syntaktická analýza; komponentová analýza; štatist. analýza rozptylu metóda založená na rozklade rozptylu na zložky
anály -ov pomn. ‹l›
1. priebežné (kronikárske) záznamy udalostí v časovom slede bez zreteľa na ich vecné súvislosti, predstupeň dejepisectva, letopisy
2. obdobné záznamy: súdne anály spisy
analytický príd. ‹g› týkajúci sa analýzy, založený na analýze, na metóde rozboru (op. syntetický): analytický postup; analytická metóda skúmania; analytická definícia definícia pojmu, ktorého význam je v myšlienkovej tradícii jeho používaní už stanovený, pričom neobsahuje moment konvencie; v názvoch odborov: chem. analytická chémia zaoberajúca sa zisťovaním chemického zloženia látok; mat. analytická metóda používajúca prostriedky matematickej analýzy; analytická geometria; analytická funkcia ktorú možno rozvinúť do mocninového radu; filoz. analytická filozofia smer filozofie 20. stor. koncentrujúci sa na analýzu bežného i vedeckého jazyka s cieľom postulovať adekvátne (formalizované) vedecké jazyky a optimálne využiť na vedecké oznámenie bežne hovoreného jazyka; psych. analytická psychológia analytické postupy v psychológii; psychologické učenie C. G. Junga; lingv. analytické jazyky vyjadrujúce gramatické vzťahy pomocnými slovami a pevným slovosledom; log. analytické súdy ktorých predikát je obsiahnutý v subjekte; odb. analytické váhy na presné meranie na zlomky gramu;
analyticky prísl.;
analytickosť -ti ž.
analytik -a m. (analytička -y ž.)
1. kto robí analýzu, kto analyzuje, vie analyzovať; výp. tech. programátor analytik
2. odborník v analytike
analytika -y ž. ‹g› odbor založený na analytickej metóde, používajúci metódu rozboru (analýzy), napr. analytická chémia, analytická geometria
analyzátor1 -a mn. N -i m. (analyzátorka -y ž.) ‹g› kto analyzuje, robí analýzu: analyzátor spoločenských vzťahov
analyzátor2 -a mn. N -y m. ‹g›
1. fyz., chem. prístroj, zariadenie určené na príslušný druh analýzy: fyzikálny, chemický analyzátor (plynov); optický, akustický analyzátor
2. fyziol. anatomicko-fyziologický systém zabezpečujúci vnímanie a analýzu rozličných podnetov, zložený z periférnych receptorov a príslušných mozgových centier navzájom spojených nervovými dráhami
analyzovať nedok. i dok. ‹g› (čo) (u)robiť rozbor, analýzu niečoho
autoanalýza -y ž. ‹g› psych. súbor postupov, ktorými sa človek usiluje pochopiť seba samého, porozumieť svojmu správaniu, postojom, citom, sebaanalýza;
autoanalytický príd.
path analýza [pás] path a-y ž. ‹a› sociol. typ štatistickej analýzy vyjadrujúci korelačnú závislosť zložených veličín, ktoré sú lineárnymi kombináciami základných veličín
makroanalýza -y ž. ‹g› chem. chemická analýza vzorky s hmotnosťou väčšou ako 0,1 g (op. mikroanalýza); ekon. empirická analýza národného hospodárstva ako celku;
<<< amylolytický makroanalytický >>>