Výsledok hľadania pre slovo: cínový
cínový → cín
cín -u m. ‹n› chem. striebrolesklý, biely kovový prvok s nízkym bodom tavenia a dobre tvárny, používaný na ochranu plechov a do zliatin s meďou a s olovom, zn. Sn: sivý cín cínový mor;
cínový príd.: geol. cínové rudy; tech. cínová spájka; cínový mor rozpad kovového cínu na sivý prach pod vplyvom určitej teploty, sivý cín
salicín -u m. ‹l› chem. rastlinný glykozid salicylalkoholu používaný v lekárstve;
salicínový príd.
erytromycín -u m. ‹g› farm., lek. antibiotikum s bakteriostatickými účinkami, najmä proti stafylokokom, niektorým baktériám a prvokom;
erytromycínový príd.
glucín -u m. ‹g› potrav. umelé sladidlo, mnohonásobne sladšie ako sacharín (u nás nepovolené);
glucínový príd.
leucín -u m. ‹g› biochem. jedna z esenciálnych aminokyselín vyskytujúca sa v bielkovinách, objavujúca sa pri niektorých chorobách v moči;
leucínový príd.
lutecit, lutecín -u m. ‹VM› miner. odroda chalcedónu (podľa názvu Paríža, lat. Lutetia);
lutecitový, lutecínový príd.
mucín -u m. ‹l› biochem. mucíny zložité bielkoviny al. koloidné látky vyskytujúce sa v živočíšnych hlienoch, slizoch a rôsoloch;
mucínový príd.
neomycín -u m. ‹g› farm., lek. antibiotikum so širokým baktericídnym účinkom (aj súčasť framykoinu), používané najmä pri liečení spálenín, kožných infekcií, rán, abscesov a pod.;
neomycínový príd.
ricín -u m. ‹l› farm. (jedovatá) látka, ktorú obsahujú semená ricínu (Ricinus communis);
ricínový príd.: ricínový olej získavaný zo semien ricínu a používaný ako preháňadlo
sambucín -u m. ‹l› farm. látka obsiahnutá v bobuliach čiernej bazy, druh antibiotika;
<<< cínovec sambucínový >>>