Výsledok hľadania pre slovo: komunikačný
komunikácia -ie ž. ‹l›
1. odb. prenos najrozličnejších informačných obsahov v rámci rozličných komunikačných systémov s použitím rozličných komunikačných médií, najmä prostredníctvom jazyka, oznamovanie: mat. teória informácie; zool. dorozumievanie medzi živočíchmi; lek. patologická komunikácia
2. verejná doprava, verejné spojenie, styk: železničná, vodná, letecká komunikácia
3. priestor vymedzený na spojenie dopravnými prostriedkami, dopravná cesta;
komunikačný príd.: odb. komunikačný kanál; komunikačné médiá; komunikačný proces, systém; lingv. komunikačný akt; komunikačná situácia; komunikačný zámer hovoriaceho (autora); – komunikačné prostriedky, komunikačná sieť dopravná; oznam. tech. komunikačný prijímač, vysielač; komunikačná družica;
komunikačne prísl.
exkomunikácia -ie ž. ‹l› cirk. vyobcovanie z cirkvi, jeden z cirkevných trestov uplatňovaný najmä proti kacírom;
exkomunikačný príd.: exkomunikačný dekrét
interkomunikácia -ie ž. ‹l› odb. oznamovacia sústava používaná na dorozumievanie posádky lietadla, lode a interkomunikácia v hlučnej prevádzke;
interkomunikačný príd.: žel. interkomunikačný vozeň osobný vozeň, cez ktorý sa môže prechádzať po celej jeho dĺžke a čelnými dverami do susedných vozňov, priechodný vozeň
metakomunikácia -ie ž. ‹g + l› odb. odovzdávanie informácií prebiehajúce ako súčasť slovnej komunikácie na úrovni extralingvistických obsahov al. znakov (zafarbenie hlasu, intonácie, gestikulácie a i.);
metakomunikačný príd.: metakomunikačná aktivita
rádiokomunikácia -ie ž. ‹l› oznam. tech. komunikácia (spojenie) pomocou rádiových vĺn;
rádiokomunikačný príd.: rádiokomunikačné služby
rádiotelekomunikácia -ie ž. ‹l + g + l› oznam. tech. komunikácia, spojenie na diaľku pomocou rádiových vĺn;
rádiotelekomunikačný príd.
telekomunikácia -ie ž. ‹g + l›
1. vysielanie, prenášanie a prijímanie signálov, telekomunikácia j. správ, údajov, dát, obrazov a návestí, rádioelektricky, opticky al. rozličnými elektromagnetickými sústavami
2. obyč. mn. zariadenia oznamovacej techniky, telekomunikačné zariadenia; inštitúcie, podniky, ktoré spojenie zabezpečujú;
telekomunikačný príd.: telekomunikačná technika vedný odbor zaoberajúci sa konštrukciou, stavbou a prevádzkou zariadení slúžiacich na vysielanie, prenos a príjem správ, údajov (dát), obrazov a návestí akýmkoľvek spôsobom (elektrotechnicky, opticky, akusticky), oznamovacia technika; telekomunikačné zariadenia telekomunikácia 2; telekomunikačná družica; telekomunikačná správa; telekomunikačné poplatky
<<< autokomunikácia komunikatívny >>>