Výsledok hľadania pre slovo: alfa
alfabeta -y ž. ‹g› súbor všetkých písmen gréc. písma v ustálenom poriadku (podľa prvých písmen alfa, beta);
alfabetický príd.: alfabetický poriadok abecedný;
alfabeticky prísl.: alfabeticky usporiadať
alfabetizácia -ie ž. ‹g› hromadná výučba čítania a písania (organizovaná pre negramotné obyvateľstvo najmä v niektorých rozvojových krajinách);
alfabetizačný príd.: alfabetizačná akcia
alfabetizátor -a m. (alfabetizátorka -y ž.) ‹g› kto sa zúčastní na alfabetizácii ako učiteľ: dobrovoľní alfabetizátori z radov študentov;
alfabetizátorský príd.
alfa -y ž. i neskl. s. ‹g < semit›
1. písmeno gréc. abecedy α, zodpovedajúce slov. a, používané aj na označenie prvého miesta, oddielu a pod. v nejakom rade, poradí, v matematike na označenie uhla a i.
2. fyz. označuje jeden z druhov ionizačného žiarenia: častica a., alf, α-častica; žiarenie alfa
3. alfa privativum [prívátí-] gréc. záporka alf (napr. v slove ahistorický), ne-
4. v spoj. alfa a omega začiatok (pôvod) i koniec, t. j. to najdôležitejšie, najhlavnejšie (niečoho, všetkého), pôvodne v Novom zákone symbolický výraz pre večnú Božiu a Kristovu existenciu
alfameter -tra m. ‹g› eltech. prístroj na meranie veličiny prúdového zosilňovacieho koeficientu
alfanumerický príd. ‹g + l› kyb. abecedno-číslicový: alfanumerický kód používajúci ako znaky písmená a číslice
alfavírus -u m. ‹g + l› biol. alfavírusy skupina vírusov patriacich medzi togavírusy a spôsobujúcich napr. encefalomyelitídu koní
analfabetický príd. k analfabet, k analfabetizmus
1. negramotný
2. pejor. zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, hlúpy
analfabet -a m. (analfabetka -y ž.) ‹g›
1. kto nevie čítať a písať, negramotný
<<< alexínový analfabetský >>>