Výsledok hľadania pre slovo: apel
apelácia -ie ž. ‹l› hist., práv.
1. súdne odvolanie ako jedna z foriem preskúmania súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
2. odvolací súd (v západoeuróp. krajinách doteraz tradičný názov odvolacej inštancie);
apelačný príd.: apelačný systém odvolací systém, v ktorom nadriadený súd skúma vec komplexnejšie, napr. aj z hľadiska výskytu nových skutočností a dôkazov; apelačné právo; apelačný súd odvolací; apelačná rada
apelativizácia -ie ž. ‹l› lingv. zmena vlastného mena na všeobecné (apelatívum) (op. onymizácia);
apelativizačný príd.
apelatívum -va s. ‹l› lingv. všeobecné podstatné meno, označujúce obyčajne triedu denotátov (op. proprium);
apelatívny príd.: lingv. apelatívna platnosť
apel1 -u m. ‹l›
1. výzva, obyčajne verejnej povahy, odvolávanie sa na niekoho, na niečo, dovolávanie sa niečoho: apel na niečie svedomie
2. poľov. poslušnosť poľovníckeho psa: dobrý apel;
apelový príd.: lingv. apelová funkcia jazyka zameraná na partnera komunikácie, výzvová
apel2 -u m. ‹n < l› hromadný nástup väzňov v nacistických koncentračných táboroch
apelovať nedok.
1. (na koho, čo) obracať sa s výzvou (apelom), odvolávať sa: apelovať na občanov; apelovať na svedomie ľudstva
2. hist. práv. (ku komu, čomu) podávať odvolanie, využívať apeláciu 1
apelový → apel1
štapel -pla m. ‹n› lod. výrobný priestor v lodenici, kde sa zostavuje lodné teleso a kompletizuje na opornú konštrukciu, stavebná poloha;
štapelový príd.: štapelový kozlík, vozík
gápeľ → gepeľ
<<< apeirón gap >>>