Výsledok hľadania pre slovo: atóm
atómový príd. týkajúci sa atómu, vznikajúci v oblasti atómu, súvisiaci s ňou: atómová fyzika odbor fyziky zaoberajúci sa procesmi prebiehajúcimi v elektrónovom obale atómu; fyz., chem. atómové jadro centrálna časť atómu (zložená z nukleónov), okolo ktorej sa pohybujú elektróny; relatívna atómová hmotnosť (predtým atómová váha) pomer pokojovej hmotnosti atómu daného nuklidu k hmotnostnej konštante atómu; atómové číslo v periodickej sústave prvkov udávajúce počet protónov v jadre atómu, protónové; atómová energia uložená v jadrových väzbových silách viažucich nukleóny v jadrách atómov, jadrová; atómový reaktor zariadenie na realizáciu a udržanie riadeného reťazového štiepenia, jadrový; atómová elektráreň s reaktorom ako zdrojom tepelnej energie, jadrová; atómové hodiny mimoriadne stabilné hodiny (nepresnosť maximálne tisícina sekundy za rok) opierajúce sa o frekvencie elektromagnetického žiarenia vysielaného atómami pri kvantových prechodoch; atómová bomba zbraň hromadného ničenia založená na okamžitom uvoľnení vnútrojadrovej energie; atómové zbrane jadrové; atómový výbuch výbuch atómovej al. vodíkovej bomby; atómová raketa s pohonom založeným na energii uvoľňovanej jadrovými procesmi
atóm -u m. ‹g›
1. fyz., chem. najmenšia časť chemického prvku chemicky ďalej nedeliteľná; filoz. častica súcna ďalej nedeliteľná, nemenná, kompaktná a neprestupná, líšiaca sa navzájom tvarom, veľkosťou a tiažou, ako základný pojem antického materializmu, atomizmu 1
2. expr. nepatrná, malá čiastočka: váza sa rozbila na atómy
atomista -u m. (atomistka -y ž.) prívrženec atomizmu
atomistika -y ž. ‹g› filoz. atomizmus 1
atomizácia -ie ž. ‹g› kniž. drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie, rozkladanie, rozloženie na drobné, nepatrné jednotlivosti, čiastočky, aj taká analýza spojená často s nežiaducou stratou zreteľa k celku, k podstate a pod.: atomizácia spoločnosti; atomizácia problému;
atomizačný príd.
atomizmus -mu m. ‹g›
1. filoz. filozofické a prírodovedecké učenie o pretržitej (diskrétnej) skladbe hmoty, atomistika: staroveký, novoveký atomizmus
2. sociol. koncepcia snažiaca sa vysvetliť zákonitosti spoločenských celkov zo správania jednotlivcov (ako atómov spoločenskej štruktúry)
3. kniž. prihliadanie, zreteľ len na jednotlivosti, nie na celok, roztrieštenosť, atomizácia
atomárny príd. v urč. odb. spoj. k atóm, atómový: chem. atomárny vodík vznikajúci pri štiepení molekuly vodíka, napr. pôsobením elektrického výboja al. v elektrickom oblúku; filoz. atomárny fakt jeden zo základných pojmov logického empirizmu spočívajúci v spojení vecí a predmetov myslenia
citátománia -ie ž. ‹l + g› hovor. pejor. záľuba v uvádzaní citátov; nadmerné používanie citátov z prác uznávaných autorít namiesto vlastného riešenia problému
anatómia -ie ž. ‹g› odb. stavba živočíšneho a ľudského tela, jeho častí a orgánov, ako aj vnútorná stavba rastlinného tela; náuka o nej: lek. normálna anatómia (zaoberajúca sa štúdiom zdravého tela); patologická anatómia (zaoberajúca sa chorobnými zmenami orgánov a tkanív); bot. anatómia rastlín;
anatomický príd.: anatomická stavba tela; anatomický atlas; anatomické názvoslovie medzinárodne akceptovaný súbor lat. nomenklatúrnych názvov z odboru anatómie;
anatomicky prísl. anatomicky niečo študovať, pren. do podrobností, dôkladne
anatóm -a m. (anatómka -y ž.) odborník v anatómii
antiatóm -u m. ‹g› fyz., chem. atóm, ktorého všetky častice sú nahradené príslušnými antičasticami
adatóm -u m. ‹l + g› fyz. chem. atóm absorbovaný na povrchu látky tak, že sa môže premiestňovať pozdĺž jej povrchu
<<< adatóm atómový >>>