Výsledok hľadania pre slovo: aula
aulakogén -u m. ‹g› geol. lineárna brázdovitá štruktúra platforiem založená na systéme hlbinných zlomov
aula -y ž. ‹g› archit.
1. vnútorné nádvorie antického gréc. domu obklopené stĺpmi
2. v antickom Ríme slávnostná stĺpová sieň v paláci panovníka; (neskôr) panovnícke sídlo
3. stredná loď starokresťanskej baziliky
4. hlavná slávnostná sieň, najmä vysokých škôl
daulas → dowlas
gaulajter -tra m. ‹n› (v nacistickom Nemecku) najvyšší úradník, funkcionár vo vyššej správnej jednotke (župe)
paulán -a m. ‹VM› cirk. člen mendikantského rádu založeného sv. Františkom z Paoly (lat. Paula) v Kalábrii;
paulánsky príd.
<<< aukubový aura >>>