Výsledok hľadania pre slovo: brak
brakácia -ie ž. ‹n› poľn. zried. brakovanie
brakelka -y ž. ‹VM› poľn. nosné plemeno sliepok so zlatoškvrnitým al. striebroškvrnitým zafarbením (podľa belg. obcí Nederbrakel a Opbrakel)
brakický príd. ‹g›
1. geogr. zmiešaný, poloslaný: brakická voda vzniknutá pri ústí riek do mora miešaním morskej vody s riečnou
2. odb. týkajúci sa brakických vôd, pochádzajúci z nich: zool. brakická fauna; geol. brakické sedimenty
brakovanie -ia s. ‹n› poľn. vyraďovanie, postupné odstraňovanie nevyhovujúcich jedincov z chovu; brakovanie hospodárskych zvierat; brakovanie hydiny; brakovanie rýb (pri výlove) triedenie podľa druhu a veku
brakovať nedok. ‹n› (čo; ~)
1. poľn. vyraďovať, triediť, robiť brakovanie
2. prehľadávať, preberať: brakovať veci z vreciek
3. expr. vykrádať, drancovať, plieniť: brakovať knižnicu
brak -u m. ‹n› chybný, podradný tovar, nehodnotné, bezcenné veci: predávať brak; literárny, umelecký brak;
brakový príd.: braková literatúra populárne zábavné čítanie (ľúbostné, dobrodružné, detektívne a pod.) bez umeleckej hodnoty
brakový → brak
brakteát -u m. ‹l› numiz. stredoveká jednostranná minca razená na veľmi tenkom striebornom pliešku, rozšírená v strednej a sev. Európe
abrakadabra citosl. ‹hebr› magická zaklínacia formula, ktorej sa (v stredoveku) pripisovali čarodejné účinky
čabraka -y ž. ‹maď < tur›
1. ozdobná prikrývka na kone s oblúkovitým zakončením a strapcami
2. archit. (od renesancie po klasicizmus) motív ozdobného tvaru na konzolách, hlaviciach pilastrov a v rezbárstve
<<< akáciový caccia >>>